Veľký piatok je dňom spomienky na utrpenie a smrť Ježiša Krista

29.03.2013 Bratislava

Bratislava 29. marca (TASR) - Veľký piatok je pre veriacich dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista.

V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň ako takmer jediný deň roka neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Je to deň pôstu, pokánia, ktorý je osobitne zasvätený spomienke na Ježišovo utrpenie a smrť na kríži.

Namiesto eucharistickej obety sa na Veľký piatok koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony svätému krížu a svätého prijímania. Je to jeden z dvoch dní roka, keď sa neslávi eucharistická obeta. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie - príbeh o utrpení a umučení Krista. V katolíckej cirkvi sa konajú krížové cesty v kostoloch alebo na kalváriách miest a obcí.

V gréckokatolíckej cirkvi je v centre obradov Veľkého piatku plaščenica. Táto ikona Krista ležiaceho v hrobe sa stala neoddeliteľnou súčasťou obradov večierne Veľkého piatku a utierne Veľkej soboty v gréckokatolíckych chrámoch. Počas týchto obradov veriaci prejavujú plaščenici osobitnú verejnú úctu a poklonu.

Plaščenica symbolizuje plachtu či plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď ho uložili do hrobu. Je to obdĺžnikové plátno s vyobrazením mŕtveho tela Ježiša Krista v hrobe, alebo je na nej zobrazená celá scéna snímania Krista z kríža a uloženia do hrobu. V súčasnosti býva na nej okrem ikony Krista v hrobe zobrazená aj Panna Mária, Jozef a nábožné ženy, ktoré boli prítomné na pohrebe Ježiša Krista.
 

Vyberte región